Moderné vnímanie moci nie je jednoduché

Autor: Ústav verejnej politiky FSEV UK | 1.6.2021 o 9:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  89x

Lesť, prefíkanosť, manipulácia – to sú slová, ktoré si už stáročia spájame so slovom moc. Dacher Keltner sa konceptu moci venuje už roky a vo svojej knihe ponúka návod, ako sa nestať obeťou paradoxu moci.

Michal Tóth

Machiavelli vnímal moc na úrovni riadenia štátu – moc vladárov v krajine, ktorí na jej získanie musia potláčať tých mocnejších. Keltner na druhej strane poukazuje na fakt, že moc je všadeprítomná a skôr či neskôr sa prejaví v akejkoľvek skupine. Ako kontrast voči dielu Boh múch, kde časom po vzore Machiavelliho Vladára získal moc zákerný a manipulatívny Jack, stavia mnohé príklady z reálneho života. Viaceré výskumy, ktoré autor vo svojom texte využíva, totiž ukazujú, že tí, ktorí konajú v prospech ostatných, časom získavajú moc – v diele Boh múch tak podľa Keltnera silné mocenské postavenie získa skôr demokraticky zmýšľajúci Ralph. Autor pri tom nepoužíva len svoje výskumy, ktoré počas svojich dlhoročných skúseností publikoval, ale cituje aj iných výskumníkov. Aj prostredníctvom nich ukazuje, že Keltnerove predpoklady stoja na vedeckom poznaní, čo jeho argumentom dodáva validitu a dôveryhodnosť.

Jedným zo spôsobov, ako výskumníci v reálnom svete sledujú situáciu podobnú dielu Boh múch, je sledovanie moci medzi študentmi na školských internátoch. Podľa viacerých výskumov uvedených autorom sú študenti, ktorí majú vlastnosti prospešné pre iných – prejavujú vďačnosť, spolupracujú, sú pokojní v stresujúcich situáciách, zaujímajú sa o druhých – vnímaní ako mocnejší v porovnaní s tými, ktorí tieto vlastnosti nemajú. V primitívnych civilizáciách vnímame to isté – ľudia, ktorí sa podelia o väčšiu porciu uloveného jedla, si neskôr užívajú väčšie benefity vyvstávajúce z ich moci, ako napríklad viac možných partneriek pre mužov, resp. väčšia ochota pomôcť pri starostlivosti o deti pre ženy. Tieto výskumy podporujú argument, že jednotlivci konajúci v prospech skupiny si môžu užívať väčšiu moc.

Autor taktiež vychádza z výskumu, v ktorom náhodní participanti vykonávali úlohy vyžadujúce spoluprácu, ako napríklad výber niekoľkých predmetov potrebných na prežitie skupiny v púšti. Ako tie najúspešnejšie skupiny sa prejavili tie, kde pozíciu moci prirodzene prevzali empatickejší jednotlivci. Empatiu tak autor vníma ako potrebnú predispozíciu na pretrvávajúcu moc (Keltnerov princíp č. 9). Tento výskum však nedokazuje, že moc vo väčšine skupín prirodzene prevzali empatickejší jedinci. Dokazuje iba to, že tie skupiny, v ktorých empatickejší jedinci prevzali moc, boli úspešnejšie. 

            Autor viackrát píše spôsobom, kde naznačuje kauzalitu vyššej moci alebo príbuzného faktora s výsledkom výskumu. V mnohých prípadoch je však diskutabilné a spochybniteľné, či naozaj ide o kauzalitu alebo iba o koreláciu. U párov, ktoré pri komunikácii prejavovali vďačnosť napríklad kývaním hlavy, bolo trikrát pravdepodobnejšie, že šesť mesiacov po výskume boli stále vo vzťahu. Nie je však jasné, či autor vníma vyjadrovanie vďaky ako príčinu pretrvávajúceho vzťahu, alebo či existuje tretí faktor, ktorý ovplyvňuje jednak správanie sa partnerov a jednak ich pravdepodobnosť rozchodu, ako napríklad zvýšená empatia alebo schopnosť aktívne počúvať. Rovnaký problém nastáva pri sledovaní správania sa vodičov pri značke stop, kde výsledok hovoril jasne – vodiči s autami v najdrahšej kategórii porušili predpis päťkrát častejšie ako vodiči s autami v najlacnejšej kategórii. Nie je však jasné, či porušovanie predpisov je spôsobené šoférovaním drahšieho auta, alebo je prítomný tretí faktor. U vodičov drahších áut môže byť napríklad pravdepodobnejšie, že sa snažia byť striktne dochvíľni, a tak môžu mať väčšiu motiváciu byť načas v porovnaní s vodičmi lacnejších áut – čo ich môže viesť k porušeniu predpisov.

Spomínaných vodičov s drahými autami autor vyhodnotil ako ľudí s vyššou mocou. Vodič drahého auta však nemusí mať vyššiu schopnosť zmeniť svet pomocou ovplyvňovania ostatných. Autor sa teda v rámci knihy odklonil od svojej vlastnej konceptualizácie moci a zároveň oponuje svojmu vlastnému tvrdeniu, že moc nie sú peniaze, sláva či príslušnosť k istej sociálnej vrstve. Odklon od autorovej konceptualizácie moci je prítomný aj v poslednej kapitole o bezmocnosti. Podľa autora je poznanie bezmocnosti kľúčom k empatii voči bezmocným a tak nám pomáha predchádzať paradoxu moci – celý koncept bezmocnosti je však postavený na vnímaní moci, ktoré nie je v súlade s autorovou konceptualizáciou v úvode diela. Ako bezmocných autor vníma ľudí v nižšej sociálnej vrstve, dôsledky bezmocnosti teda podľa autorových tvrdení nemusia spravidla znášať ľudia s nižšou mocou, ale ľudia chudobní a chorí.

Posledná kapitola taktiež oponuje princípom, ktoré autor považuje za spôsob, ako získať moc. Podľa Keltnerovho princípu č. 5 skupiny dávajú moc ľuďom, ktorí konajú v ich prospech, sú milí a dôveryhodní. Tieto kvality boli prítomné u mnohých rezidentov v chudobnej štvrti Kayo Drive, ktorých autor označil za bezmocných. Boli k sebe milí, empatickí a štedrí. Podľa autorových princípov by práve vďaka takýmto vlastnostiam ľudia prirodzene získali moc. Na základe poslednej kapitoly však do rovnice prichádza aj mylné spojenie moci a sociálnej vrstvy, ktorému sám autor oponuje. Taktiež ignoruje fakt, že moc je podľa autorovho princípu č. 2 prítomná v každej medziľudskej interakcii, keďže rodiny na Kayo Drive klasifikuje ako všeobecne bezmocné napriek tomu, že v rámci rodín a v rámci ulice podľa princípu č. 2 určite existovali jednotlivci s relatívne vyššou mocou oproti ostatným.

Podľa autora je moc všadeprítomná a získavajú ju tí, ktorí konajú v prospech ostatných. Avšak moderné vnímanie moci nie je jednoduché. Ukazuje sa to aj pri autorovom opakujúcom sa odklone od jeho vlastnej konceptualizácie moci. Napriek tomu je dielo plné myšlienok, ktoré dokazujú autorovu odbornosť a potrebu redefinovať stáročia starú definíciu moci – nielen v očiach verejnosti, ale aj v podvedomí jej výskumníkov. Princípy, ktoré autor vo svojej knihe predstavil, majú potenciál pomôcť ľuďom s vyššou mocou vyhnúť sa paradoxu moci, udržať si tak moc dlhšie a ako tvrdí sám autor – sú základom nielen pretrvávajúcej moci, ale aj nášho vlastného pocitu šťastia a zmyslu života.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V chemickom závode v nemeckom Leverkusene došlo k výbuchu, hlásia jednu obeť

Zranených je najmenej 16 ľudí, štyria sú nezvestní.

Minúta po minúte: Matovič dostal prvú dávku vakcíny Sputnik

Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 534 obetí.


Už ste čítali?