Katarína Staroňová
Problém plagiátorstva je na Slovensku (a v celej strednej a východnej Európe) obrovský a dotýka sa nielen vysokého školstva, ale aj iných odvetví. Plagiátorstvo môže byť nevedomým aktom z dôvodu neznalosti správneho zaobchádzania s vedeckými textami, ako i vedomým aktom páchaným s vierou, že v takomto plagiátorstvu prospešnom prostredí sa jednoducho na plagiátora nepríde. Prinášame vám sériu troch článkov založených na pôvodnom texte „Ako sa vyhnúť plagiátorstvu?“, ktorý bol zverejnený v Public Policy News, č 1/2013, ročník: 9. Druhý článok je venovaný technikám odkazovania na zdroje ako druhému základnému predpokladu ako predchádzať plagiátorstvu.
Prvý článok z tejto série sa venuje argumentácii a začleneniu citovania do textu nájdete ho tu: (link).
Techniky odkazovania na zdroje
Keď už máme referencie na cudzie myšlienky správne začlenené do argumentačného textu, musíme si dávať pozor na techniky odkazovania na zdroje, a to odkazy v hlavnom texte ako aj v zozname použitej literatúry (bibliografických odkazov). Voľba citačnej stratégie je všeobecne vnímaná ako niečo, čo sa riadi prevažne konvenciami príslušnej disciplíny/odboru, resp. preferenciami vydavateľstiev. Možno uplatniť tri metódy, v rámci ktorých rozoznávame niekoľko variantov v závislosti od citačných konvencií vedných odborov:
■ metóda prvého citačného údaja alebo tzv. vnorený bibliografický odkaz (nazývaná aj metóda autor-rok vydania), v ktorej sa skrátené citácie (odkazový aparát) objavujú v zátvorke v hlavnom texte. Na konci textu je abecedne zoradený zoznam bibliografických údajov. Vo všeobecnosti sa táto metóda uplatňuje predovšetkým v spoločenských vedách, ako napr. psychológia, sociológia, lingvistika, ekonómia a právo, ale aj vo filológii či niektorých technických vedách.
■ metóda priebežných číselných odkazov, pri ktorej je citácia spojená s číselným odkazom v podobe horného indexu za preberanou časťou v hlavnom texte. Tieto čísla odkazujú na poznámky v dolnej časti strany pomocou poznámok pod čiarou (footnote), prípadne na konci textu (endnote). Súčasťou je aj abecedne zoradený zoznam bibliografických údajov na konci textu. Vychádza sa z citačnej konvencie University of Chicago, resp. manuálu, ktorý zostavila Turabian Kate a uplatňuje sa predovšetkým v humanitných (predovšetkým v obore história) a prírodovedných vedách.
■ metóda odkazov poradovými číslami, pri ktorej sa dávajú číslice v hlavnom texte do hranatých zátvoriek, ktoré korešpondujú s číslovaným zoznamom na konci textu. Táto metóda bola vyvinutá Institute of Electrical and Electronics Engineers (IEEE) a využíva sa v počítačových a technických vedách, prípadne v medicíne.
Cieľom citačných konvencií je zadefinovať jasné pravidlá na techniku citovania a odkazovania, a teda jasné označenie toho, čo sa preberá, od koho sa preberá a presná identifikácia zdroja (prameňa), z ktorého sa preberá. Jasne stanovené pravidlá následne uľahčujú orientáciu v texte čitateľovi, ktorý môže ľahko a efektívne hľadať informácie, ktoré ho zaujímajú. Pri citovaní a odkazoch vo vedeckých textoch sú najdôležitejšie tri zásady, ktorých splnenie sa nekompromisne vyžaduje nielen na akademických pracoviskách, ale predovšetkým v redakciách a vydavateľstvách odborných časopisov a publikácií:
- v texte musia byť jasne oddelené vlastné myšlienky, vlastná argumentácia, dáta z empirického výskumu a formulácie od prevzatých myšlienok, aby sme predchádzali plagiátorstvu,
- všetky preberané myšlienky musia identifikovať pôvodný prameň pomocou úplných údajov o zdroji, aby ho bolo možné bez ťažkostí opäť vyhľadať. Hlavná štruktúra a povinné údaje pre všetky citačné konvencie je autor/názov/fakty o dokumente/údaje o čase,
- v celom vedeckom texte (publikácii, článku, semestrálnej či kvalifikačnej práci, a pod.) musíme používať jedinú a rovnakú metódu, resp. citačnú konvenciu a jej variant v rámci metódy - techniku citovania. Poradie údajov v odkaze (v popise zdroja) je záväzné, hoci sa môže v rozličných citačných konvenciách, prípadne ich variantoch líšiť.
Na záver si zhrnieme, kde všade je nutné uviesť zdroj, aby sme sa nedopustili plagiátorstva a kde to naopak nie je potrebné,.
VŽDY JE NUTNÉ UVIESŤ ZDROJ, ak preberané myšlienky nie sú naše vlastné:
pri akomkoľvek prevzatí doslovnej frázy, konkrétnych čísiel a faktov,
pri prevzatí kľúčových slov a myšlienok, ktoré boli zverejnené v odborných časopisoch, monografiách, tlačených médiách, televízii, internete, listovej korešpondencii a v iných typoch médií,
pri informáciách získaných pomocou rozhovorov s inou osobou (interview, emailový alebo telefonický kontakt),
pri reprodukovaní tabuliek, grafov, fotografií, ilustrácií a iného vizuálneho materiálu.
NIE JE POTREBNÉ UVIESŤ ZDROJ, ak ide o naše vlastné myšlienky alebo výsledky:
vlastná skúsenosť, postrehy, myšlienky, pohľad, analytické závery či polemika/diskusia o určitej problematike,
výsledky vlastného výskumu,
vlastný vizuálny materiál (tabuľky, fotografie, atď.), hoci momentálne je zvykom uviesť „Zdroj: autor(ka)“,
všeobecne známy fakt (nie ak ide o konkrétne dáta alebo fakty čerpané z dokumentov).
Odporúčame však, aby si každý, v prípade pochybností, naštudoval aj relevantné príručky jednotlivých citačných konvencií.
Tretia časť série „Ako sa vyhnúť plagiátorstvu?“ je venovaná spôsobom citovania a nájdete ju čoskoro na tomto blogu.
Zdroj:
Staroňová, K. 2011. Vedecké písanie. Ako písať akademické a vedecké texty. Vydavateľstvo Osveta
