reklama

Inovácie v obciach podľa kariérnej histórie primátorov a starostov

Analýza ukazuje, že transparentnosť je stále najväčším strašiakom. Dopátrať sa k informáciám o kariérnej dráhe primátorov a starostov a ich práci pre mesto alebo obec je často práca pre detektíva.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po zadaní seminárnej práce na tému kariérne dráhy primátorov a starostov obcí a ich vplyv na inovácie sme sa museli zamyslieť, ako pristúpiť k čo najkvalitnejšiemu vypracovaniu seminárnej práce. Niekoľko kritérií bolo vopred zadaných (počet obcí 32, ich rozdelenie na obce s počtom obyvateľov nad 15 000 a obce s počtom obyvateľov pod 5 000, následne podľa počtu obyvateľov sme rozdelili primátorov a starostov podľa kariérnej minulosti na súkromný a verejný sektor ), avšak už pri skúmaní dostupnosti k dátam sme narazili na negatívny fenomén, ktorý na privádza k nasledujúcim riadkom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pátranie po profiloch primátorov a starostov

Aby som bol konkrétny, pri výbere, ktorú obec do našej seminárnej práce použijeme sme sa museli pozrieť na internetové stránky obcí aby sme si zistili niečo o starostoch respektíve primátoroch. Samozrejme možnosť bola aj priamo kontaktovať obec s požiadavkou na poskytnutie informácií, ktoré sme potrebovali, ale kvôli časovej náročnosti sme túto alternatívu nevyužili. Práve snaha dosiahnuť dáta z internetových stránok obcí, mimochodom internetovú stránku má už v dnešnej dobe snáď každá obec a nenatrafili sme na fakt, ktorý by toto tvrdenie vyvrátil, ma priviedla k znepokojivému zisteniu. Ako je možné, že sa v mnohých obciach neviem dopátrať k profilu starostu alebo primátora? Ako je možné, že ak to aj dokážem, často tento profil neobsahuje viac než len meno hlavy obce? Čo ma v takomto prípade čaká ak by som chcel získať dáta o počte realizovaných inovácií?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zlé tušenie sa začalo potvrdzovať veľmi rýchlo. Transparentnosť. Zjavne strašiak, ktorý máta verejný sektor. Pri tom zverejniť informácie o počte volebných období vo funkcií hlavy obce nie je niečo, čo by mohlo daného starostu alebo primátor poškodiť. Na Slovensku nemáme obmedzený počet rokov vo funkcií starostu alebo primátora. Ak sú občania spokojní je hlava obce znovuzvolená, na tom nie je nič zlé. Mali by ale byť tieto údaje známe verejnosti. Nehovoriac o popise danej hlavy obce aby si o ňom aj napríklad nový obyvateľ obce vedel urobiť aký taký úsudok. Nechceme krivdiť každému a vytvárať zovšeobecnenia na základe jednotlivých prípadov, našli sa starostovia a primátori, ktorí mali na svojich stránkach zavesené CV a vypísanú svoju kariérnu minulosť. To je prístup, ktorý ako občania očakávame od hlavy obce. Nevidíme dôvody, pre ktoré by sa takéto informácie a dáta malidržať „pod rúškom tajomstva“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O svojej práci neinformujú

Pri získavaní dát o inováciách sme narazili na rovnaký problém. Opäť transparentnosť. Sekcia povinné zverejňovanie je na väčšine stránok obcí avšak nie vždy obsahuje to, čo by mala. Keď sa na to pozriem sedliackym rozumom, každý starosta a primátor by sa mal chcieť pochváliť svojimi úspechmi, prínosom pre obec. Ak sa v danom časovom horizonte nič prevratné neudialo, nevadí ale v stanovenom horizonte 1 rok by sa nejaká zmena, dopracovanie rozpracovaného plánu, niečo očakávalo. Dohromady až 10 prípadov kedy sme sa nedopátrali k žiadnej inovácií. Z toho až 6 v obciach pod 5 000 obyvateľov. Veď keby sme sa na to pozreli akademicky, podľa Pirošíka (2005) sa zverejňovanie informácií priamo viaže na spokojnosť obyvateľov s prácou verejného sektora, kam spadá aj hlava obce. Konkrétne hovorí, čím menej sa zverejňuje, tým menšia spokojnosť občanov. Transparentnosť je cesta, ktorou by sa hlavy obcí nemali báť vykročiť, môže im to viac pomôcť ako uškodiť, samozrejme za predpokladu ich čestného vykonávania funkcie. Toto tvrdenie podporuje aj štúdia McMillana (1991) a Woodalla (1996), ktorí tvrdia že netransparentnosť budí dojem korupčného správania. Práve transparentnosť by mala tomu to správaniu zabrániť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A aké sú vlastne výsledky našej práce? Pred začatím samotného výskumu a následne písania seminárnej práce sme si určili hypotézu, kde sme predpokladali, že počet inovácií v prípade zabezpečovania a poskytovania vybraných verejných služieb primátormi a starostami zo súkromného sektora a primátormi a starostami pochádzajúcimi z verejného sektora bude práve kvôli profesijnému základu odlišný. Odlišný v tom zmysle, že primátori prichádzajúci zo súkromného sektora budú vykazovať vyšší počet inovácií v ich aktuálnom volebnom období. Počas samotného výskumu sme zisťovali, že táto hypotéza zrejme bude súhlasiť s praxou.

Skúsenosť zo súkromného sektora pomáha 

Pri finálnom analyzovaní našej práce sme zistili, že v obciach s počtom obyvateľov 5000 a menej boli inovácie vykonané starostami zo súkromného sektora v počte 7 z 8 celkových starostov. V obciach s počtom obyvateľov 5000 a menej, kde starostovia mali profesijný základ zakotvený vo verejnom sektore evidujeme, že len polovica starostov zabezpečila svojej obci inováciu. Inovácie, ktoré prevažovali v týchto obciach mali najmä technologický charakter, ale taktiež typ, kde je inovácia radená ako služba.

V obciach s počtom obyvateľov 15 000 a viac, boli inovácie primátormi zo súkromného sektora v počte 5 z 8, čo znamená že nadpolovičná väčšina primátorov zo súkromného sektora zabezpečila pre svoju obec nejakú inováciu. Na druhej strane primátori z verejného sektora v počte 6 z 8 mierne prevýšili primátorov zo súkromného sektora v počte inovácií pre svoju obec.

Vo všeobecnosti však z analýzy vieme povedať, že súkromný sektor ako profesionálna minulosť starostov a primátorov je v našej práci úspešnejšia pri zavádzaní inovácií do praxe v obciach. Hovorí za to aj fakt, že celkový počet primátorov a starostov, ktorí inovovali vo svojich obciach a ktorí pochádzajú zo súkromného sektora je 12 z 16 skúmaných. Naproti tomu starostovia a primátori z verejného sektora boli len desiati, ktorí inovovali vo svojej obci z celkového počtu 16 skúmaných.

Na záver by sme preto chceli vyzdvihnúť dve poznania, ktoré sme nadobudli pri analýze našej seminárnej práce. Na jednej strane sa nám vo väčšej miere potvrdila hypotéza, že primátori prichádzajúci zo súkromného sektora vykázali vyšší počet inovácií v ich aktuálnom volebnom období. Na druhej strane, si dovolíme tvrdiť, že by transparentnosť vo verejnom sektore nemala byť vnímaná ako strašiak, niečo čo môže uškodiť. Mala by byť braná ako vítaný spoločník pri výkone verejnej funkcie. Mala by byť vnímaná ako spôsob, ktorým sa starostovia a primátori pochvália svojimi úspechmi alebo na druhej strane poukážu na nedostatky v obci a možno práve týmto spôsobom rozpútajú verejnú diskusiu, z ktorej môžu vzísť potrebné riešenia.

Autori: Adam Štefanovič, Martin Ďurdík

študenti druhého ročníka, magisterského stupňa programu Verejná politika na Ústave verejnej politiky FSEV UK

Blog je napísaný na základe výsledkov seminárnej práce na kurze Politicko – administratívne vzťahy (prof. Ing. Emília Sičáková - Beblavá, PhD.)

Ústav verejnej politiky FSEV  UK

Ústav verejnej politiky FSEV UK

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Ústav verejnej politiky FSEV UK - tím ľudí, ktorý sa snaží skúmať vecí verejné na Slovensku a učiť o nich ostatných (aj seba). Zoznam autorových rubrík:  Verejne o politike 2020Verejne o politike 2021Verejne o politike 2022Verejne o politike 2023

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu