Skutočná či naoko profesionalizácia riadenia ľudských zdrojov vo verejnom sektore?

Autor: Ústav verejnej politiky FSEV UK | 6.10.2017 o 13:45 | (upravené 8.10.2017 o 19:08) Karma článku: 5,81 | Prečítané:  683x

Vo štvrtok 5. októbra 2017 sa pravou rukou ministerky školstva a hlavným manažérom školstva stal Lukáš Machala. Čo o jeho manažérskych skúsenostiach vieme? Málo. Nič však nenaznačuje, že by mal relevantné skúsenosti.  

Každý z nás sa stretol s „personalistom“ alebo človekom, ktorý má na starosti rôzne aspekty riadenia ľudských zdrojov. Či už v podobe nášho nástupu do zamestnania pri výberovom procese, pri hodnotení nášho výkonu, pri stanovení odborného rastu, vzdelávania, stanovenia odmeny za našu prácu alebo pri odchode zo zamestnania. Viete si predstaviť, že by najvyšším šéfom personalistov, ktorý má na starosti strategické riadenie ľudských zdrojov, všetky nákupy (obstarávania) a  celkovú administráciu organizácie v súkromnom sektore bol niekto, kto predtým nikdy neriadil žiadnu väčšiu organizáciu? Alebo nikdy nepôsobil v súkromnom sektore?

Bezvýznamný človek?

A presne toto sa stalo na Ministerstve školstva. Pričom ide o ministerstvo, kde pracuje viac ako 300 ľudí a rozhoduje ročne o približne 1,36 miliardách EURO. Má viac ako desiatku podriadených organizácií. Dané agendy má na starosti a zodpovednosti „generálny tajomník služobného úradu“ (alebo ako tento post poznáme po starom „vedúci služobného úradu“). Nejde teda o funkciu bezvýznamnú, ako sa nás snaží presvedčiť nová ministerka školstva, a je legitímne zisťovať, aké predpoklady má na to, aby zabezpečil správne a nekorupčné fungovanie tohto ministerstva.

Machala bude „služobne najvyšší vedúci zamestnanec všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade”, t.j. aj celému personálnemu oddeleniu, všetkým vecným generálnym riaditeľom, ktorí pripravujú stratégie či nové zákony alebo tak očakávanú reformu v školstve, ale i “euroúradníkom”, ktorí majú na starosti prerozdeľovanie štrukturálnych fondov, výskumných grantov, verejné obstarávania atď. Ide o človeka, ktorý “je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov”, inými slovami človeka, ktorý bude rozhodovať kto bude na Ministerstvo školstva prijatý, prepustený, krátený na mzde, atď.

Funkcia, ktorej sa politici nechcú vzdať

Preto sú očakávania, že táto funkcia bude obsadená profesionálom. V mnohých krajinách OECD je táto pozícia nestranícka a strategické riadenie ľudských zdrojov a celkový administratívny chod rezortu je zverený najvyššiemu štátnemu zamestnancovi, aby sa zabezpečila kontinuita a odbornosť. V susednej Českej republike ide o politickú pozíciu, ale vyžaduje sa, aby kandidát prešiel výberovým konaním pred päťčlennou komisiou.

Nový Zákon o štátnej službe (55/2017), ktorý vstúpil do účinnosti 1.6.2017 síce neprelomil dlhoročnú prax straníckej nominácie tejto strategickej funkcie zaužívanej na Slovensku, ale podarilo sa aspoň čiastočne sťažiť politickým stranám využívať post na čisto patronážne účely: ako odmena za lojalitu voči strane. Slovenský zákon oproti minulosti tak požaduje, aby politický nominant mal minimálne tri roky praxe vo verejnom sektore a tri roky praxe v riadení ľudských zdrojov.

Začína ministerka porušením zákona?

Pravou rukou ministerky školstva a hlavným manažérom školstva sa stal Lukáš Machala. Čo o jeho manažérskych skúsenostiach vieme? Málo. Životopis Lukáša Machalu nie je voľne prístupný, a to ani na stránkach SNS či Ministerstva školstva. Ale čriepky jeho tzv. odbornosti si vieme pozliepať. Ešte vo voľbách v roku 2016 figuruje na kandidátke ako „advokát“, resp. poznáme ho ako mediálneho poradcu šéfa SNS. Angažuje sa v ľadovom hokeji, kde sa v roku 2015 stal členom Výkonného výboru hokejového zväzu a od roku 2010 je šéfom hokejového klubu Petržalka. Pôsobil aj v STV ako právny poradca a konzultant a priamo STV nás ubezpečuje (TU) v roku 2010 pred parlamentnými voľbami, že „Lukáš Machala nevykonáva v Slovenskej televízii v zmysle platného Organizačného poriadku STV žiadnu riadiacu funkciu“, a teda jeho kandidatúra v SNS je v poriadku a nejde o konflikt záujmov. Nič nenaznačuje, že by mal akékoľvek relevantné skúsenosti v manažovaní veľkých organizácií, organizovaní verejných obstarávaní či v riadení ľudských zdrojov.

Preto sa pýtam, ako je možné, že vláda a ministerka nepostupujú podľa požiadaviek zákona? Ako je možné, že premiér sa skloní pred nomináciou SNS, ktorá zjavne nemá s odbornosťou nič spoločné, hoci má možnosť zasiahnuť? Kde je sľubovaná profesionalizácia štátnej služby a verejného sektora (tak často deklarovaná pred EÚ), ak dovolíme diletantom riadiť rezort, ktorý potrebuje víziu reformy nielen odbornej, ale aj kapacitnej?

Malo by byť v záujme ministerky Lubyovej, aby bez odkladov zverejnila životopis Lukáša Machalu. Ak tak nespraví a naďalej bude trvať na odbornosti (a slušnosti) tohto človeka, dostávame sa do stavu, kedy ministerka rozhoduje čo je v súlade so zákonom, bez toho, aby to verejnosť a odborníci mohli skontrolovať.

 

doc. Katarína Staroňová,

Ústav verejnej politiky, FSEV UK

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Historické fiaská aj rekordné úspechy. Česko má po voľbách víťazov i porazených

V novom českom parlamente zasadne deväť strán. Nie všetky sú so svojim výsledkom spokojné.

KOMENTÁRE

Balada o zrade, alebo bez Babiša to nepôjde

Andrej Babiš vyhral v premiérskom referende.

SVET

Politológ: České voľby? Fenomenálny úspech populizmu

Babiš vyhral, lebo kauzy prezentoval ako snahu o zničenie, tvrdí Miloš Gregor.


Už ste čítali?