Experiment na Hlavnej stanici v Bratislave

Autor: Ústav verejnej politiky FSEV UK | 25.10.2016 o 14:00 | Karma článku: 6,71 | Prečítané:  2396x

Behaviorálne vedy ponúkajú nové a inovatívne prístupy, ktoré sa ukázali ako veľmi účinné formy na zmenu správania ľudí. Na Slovensku však stále dominuje regulácia správania prostredníctvom legislatívy a prinútenia.

Behaviorálne vedy ponúkajú nové a inovatívne prístupy a v zahraničí sa ukázali ako veľmi účinné formy pozitívnych a nepriamych podnetov na zmenu správania. Na Slovensku však naďalej dominuje takmer výhradne regulácia správania ľudí prostredníctvom legislatívy a prinútenia. Aj preto som sa rozhodla aplikovať prístup šťuchnutí na Slovensku v rámci svojej diplomovej práce.

Postrčenie fajčiarov

Vedúca mojej práce Emília Sičáková-Beblavá mi pomohla skontaktovať sa s Matejom Šuchom zo spoločnosti Mindworx, ktorá sa venuje aplikovaniu poznatkov behaviorálnych vied do praxe. Po niekoľkých spoločných stretnutiach o behaviorálnej ekonómii a najmä o tzv. nudgingu (postrčení), som prišla s myšlienkou zorganizovať nudge na Hlavnej stanici v Bratislave.  

Inšpirovala som sa letiskom v dánskej Kodani, kde mali taktiež problém s fajčiarmi, ktorí si častokrát vychutnávali cigaretu v nefajčiarskych priestoroch. Situáciu následne vyriešil tím zložený z členov, ktorí boli oblečení ako obyčajní cestujúci, pozorovali fajčiarov na letisku. Chceli totiž pochopiť správanie a rituály priemerného fajčiara od zapálenia cigarety až po jej zahasenie. Následne vedeli nadstaviť a nadizajnovať také riešenie, ktoré skutočne fungovalo. V blízkosti rotačných dverí umiestnili žlté nálepky so symbolom cigarety spolu s informáciou o vzdialenosti a smere k vyhradenej fajčiarskej zóne. Do tejto zóny aplikovali popolníky a ohraničili ju žltou farbou. Po troch mesiacoch pozorovania zistili, že takto nadstavené postrčenie znížilo fajčenie v nefajčiarských priestoroch približne o 50 percent. 

S Matejovou pomocou som začala realizovať podobný experiment zameraný na správanie fajčiarov na bratislavskej hlavnej stanici. Využili sme postrčenie, ktoré sa dá chápať podľa autorov knihy Nudge ako akýkoľvek pokus o ovplyvnenie ľudského rozhodovania, usudzovania, voľby alebo správania predvídateľným spôsobom. Každá situácia je však veľmi jedinečná a každé postrčenie je potrebné dôkladne premyslieť. 

Pätina nezodpovedných fajčiarov

Avšak skôr ako sme nudge vôbec mohli použiť a testovať, bolo nevyhnutné zistiť, aký je skutočný stav na bratislavskej hlavnej stanici. Pozorovala som správanie ľudí fajčiacich v týchto priestoroch za jednu hodinu v rámci popoludňajších hodín počas siedmych dní. 

Ukázalo sa, že za hodinu v priestoroch stanice fajčí dokonca priemerne až 93 ľudí. Približne 17 percent fajčiarov na stanici, fajčí v zakázaných priestoroch pred budovou napriek tomu, že tu je umiestnená informácia o zákaze fajčenia. Porušovanie zákazu je dokonca neustále pokutované policajnými zložkami. 

Inovácia experimentu

Na začiatku realizácie experimentu sme požiadali ŽSR o povolenie uskutočniť niekoľko priestorových úprav na predstaničnom námestí. Po súhlase prednostu železníc som začala plánovať konkrétnu podobu a umiestnenie postrčenia. Inšpirovala som sa dizajnom na letisku v Kodani, no rozhodla som sa aplikovať aj vlastný prvok - šľapy vedúce do fajčiarskej zóny. 

Pred oba vchody (východy) stanice sme umiestnili symboly a od nich vedúce stopy až po vyhradené miesto pre fajčiarov. Miesto sme vyznačili zelenou farbou, pričom rovnaký náter sme naniesli i na popolník a celý priestor sme ohraničili páskami. Do vyhradeného priestoru sme taktiež umiestnili znaky cigariet, aby fajčiarska zóna bola jednoznačne rozoznateľná. Zelená farba mi prišla najvhodnejšia na to, aby som tak ľuďom takýmto spôsobom dala na výber a práveže ukázala čo môžu robiť.  

Našim cieľom bolo znížiť počet ľudí fajčiacich v zakázaných priestoroch prostredníctvom nášho experimentu - postrčenia. Počet fajčiarov po umiestnení postrčenia v zakázaných zónach klesol zo 17 percent približne na 4 percentá. Celkovo sa situácia na pre fajčiarov zakázanom mieste zlepšila presnejšie až o 74 percent. Toto zlepšenie dokazuje úspešnosť zorganizovaného experimentu a teda i nástroja, akým je postrčenie. 

Experiment je príkladom toho, že zákazy a sankcie v niektorých prípadoch sú skutočne menej účinné ako formy pozitívnych a nepriamych podnetov na zmenu správania. Problémy vo verejnej politike ako napríklad aj obmedzovanie fajčenia na verejných priestranstvách sa dajú riešiť inak ako len reguláciou a donútením. 

Pokiaľ chcú politici a inštitúcie meniť správanie svojich občanov a spotrebiteľov, poznanie podstaty ľudského správania a rozhodovania je veľmi podstatné. Behaviorálne vedy totiž ponúkajú mnohé nové prístupy a nástroje na ovplyvňovania rozhodnutí, ktoré môžu by často účinnejšie ako tradičné spôsoby. Náš experiment ukázal, že v istých prípadoch stačí malá zmena v prostredí a správanie dokážeme výrazne ovplyvniť. 

 

Nikola Bobčíková, je absolventkou Ústavu verejnej politiky a školiteľkou jej diplomovej práce bola doc. Emília Sičáková-Beblavá.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Fico dostal certifikát extrémistu

Do volieb si Fico vymyslí nejaký slogan o tom, proti komu stavia hrádzu s fašistami.

Bývalý šéf Tiposu pôjde do väzby, rozhodol Najvyšší súd

Do väzby okrem Barcziho pôjde aj exšéf IT Prelec.


Už ste čítali?