reklama

Ktoré ministerstvo je najviac spolitizované?

Téma politizácie verejnej správy sa stáva horúcou predovšetkým po parlamentných voľbách, keď neraz dochádza na ministerstvách k personálnym zemetraseniam. Vďaka zozbieraným kvantitatívnym dátam sme mohli nahliadnuť do personálnej politiky ministerstiev a jasne pomenovať závislosť volebných cyklov a personálnych zmien. Ktoré ministerstvo je teda najviac spolitizované? Aký má minister vplyv na personálne zmeny a existujú zložky ministerstva kde sa dá zamestnať bez straníckych vplyvov?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Rok po voľbách dostane personalistika zabrať

Politizácia na Slovensku patrí podľa viacerých výskumov k najvyšším v rámci Európskej únie. Neexistujú preto pochybnosti o tom, že politické strany majú vplyv na personálnu politiku vo verejnej správe. Kvantitatívna analýza miery politizácie na slovenských ministerstvách je postavená na dátach zo šiestich ministerstiev. Dáta poskytli samotné ministerstvá alebo boli získané na základe internetového archívu (Waybackmachine).

Štyri ministerstvá (hospodárstva; financií; dopravy a regionálneho rozvoja; spravodlivosti) poskytli údaje z druhého štvrťroka daného roka. Ministerstvo práce a Ministerstvo školstva poskytli kompletné údaje, no pre iné obdobie roku ako vyššie spomenuté ministerstvá. Dáta preto neumožňujú priame porovnanie skupiny štyroch ministerstiev a Ministerstva práce a Ministerstva školstva. Dáta sú však dostatočné na analýzu pohybov zamestnancov ministerstiev od roku 2005 do 2014.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zozbierané kvantitatívne údaje ukázali, že rok po parlamentných voľbách sa na každom skúmanom ministerstve javí ako pomerne výrazný na personálne zmeny. Vyšší počet zmien nie je len rok po voľbách, ale niekedy dva a aj tri roky po nich. Naopak, personálna politika na ministerstvách sa dá rok pred voľbami do NR SR charakterizovať ako veľmi stabilná. 

Miera politizácie závisí od úrovne riadenia. Tento fakt bol potvrdený v kvalitatívnych výskumoch od Beblavého a Sičákovej-Beblavej alebo napríklad Meyer-Sahlinga a Veena. Čím vyššia úroveň riadenia, tým môžeme pozorovať väčší počet vymenených zamestnancov po voľbách. Aj údaje zo šiestich ministerstiev ukázali, klesajúci trend zmien po voľbách podľa úrovne riadenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na ministerstvách tiež existujú sekcie, ktoré možno nazvať stabilnými. Takéto sekcie sú napríklad sekcia edičných činností na MS SR, sekcia štátneho výkazníctva na MF SR. Ak sa v takejto sekcii zamestnáte je dosť pravdepodobné, že politické zmeny sa vám nebudú v budúcnosti týkať. V týchto sekciách je stabilné vedenie a ani riaditelia podriadených odborov sa nemenia s takou intenzitou ako pri iných sekciách.

Tabuľka uvádza skupinu štyroch ministerstiev (MH SR, MF SR, MDVaRR, MS SR) a Ministerstva práce a Ministerstva školstva. Zvýraznené roky sú tie, ktoré sa dajú považovať za prvý rok po voľbách v našej vzorke. Vzorka obsahuje tri úrovne riadenia na skúmaných ministerstvách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

“Víťazom“ v politizácii je Ministerstvo práce

Ministerstvá sa výrazne líšia v miere politizácie a zatiaľ čo niektoré ministerstvá sú pomerne málo spolitizované, u iných možno o výraznej politizácii. Rezort financií sa javí ako veľmi málo politizovaný rezort, keď personálne zmeny nie sú výrazne ovplyvnené volebným cyklom.

Opačným prípadom je Ministerstvo práce, kde je personálna politika výrazne ovplyvnená parlamentnými voľbami. Zaujímavým príkladom je Ministerstvo školstva, ktoré má veľkú fluktuáciu riadiacich zamestnancov na úrovní sekcií, ale na úrovni odborov je toto číslo podstatne nižšie. Ministerstvo dopravy, Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo spravodlivosti tiež vykazujú pomerne veľké percento vymenených zamestnancov, aj keď každé ministerstvo má trochu iné špecifiká.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výmena ministra počas volebného obdobia môže priniesť viditeľné personálne zmeny. Ako napríklad na Ministerstve hospodárstva, keď v roku 2005 Pavla Ruska vystriedal Jirko Malchárek. Po tejto zmene sa udiali výrazné zmeny v personálnom obsadení. Naopak, keď Viera Petríková vystriedala Štefana Harabina na poste ministra spravodlivosti zmeny neboli veľmi výrazné. Zdá sa, že vplyv ministra na personálnu politiku môže závisieť od viacerých faktorov, ako napríklad jeho pozícia v strane, obdobie výmeny a pod. Nový minister teda môže, no nemusí zasahovať do personálnych politík.

Rozsiahly vplyv politických strán môže znižovať efektivitu verejnej správy. Strany napriek rôznym protiopatreniam v zákone (výberové konania) majú pomerne výrazný vplyv na personálnu politiku. Ak by teda aj všetci úradníci vybraní politickými stranami boli tí najlepší uchádzači na daný post, tak stále existujú nemalé náklady, ktoré sú spojené s “pro-forma“ výberovými konaniami.

Autorka: Naďa Adamicová, absolventka magisterského stupňa verejnej politiky na Univerzite Komenského

Blog je napísaný na základe časti výsledkov z diplomovej práce, pod odborným dohľadom školiteľky doc. Kataríny Staroňovej

Ústav verejnej politiky FSEV  UK

Ústav verejnej politiky FSEV UK

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Ústav verejnej politiky FSEV UK - tím ľudí, ktorý sa snaží skúmať vecí verejné na Slovensku a učiť o nich ostatných (aj seba). Zoznam autorových rubrík:  Verejne o politike 2020Verejne o politike 2021Verejne o politike 2022Verejne o politike 2023

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu