V diskusiách ohľadom diplomacie, či zahraničnej služby sa častokrát skloňujú pojmy - kariérni diplomati vs. amatéri/politickí nominanti, nazývaní aj nekariérni diplomati (a zahraničná služba sa v diskusiach v minulosti už neraz spájala s politizáciou tejto profesie). Najčastejšie sa na túto tému vedú búrlivé diskusie pri striedaní vlád, či prezidentov. (napr. tu., alebo tu....)
Ako to teda je v realite na Slovensku? Koho vybral minister MZVaEZ SR za veľvyslanca? Keďže na to na Slovensku neexistuje jasný predpis a teda ani jasné kritériá na proces výberu a minister má tak pomerne voľné ruky, pozrela som sa na výsledky jeho rozhodovania v mojej diplomovej práci, kde som analyzovala kariérne dráhy súčasných slovenských veľvyslancov.
Rozlišovala som medzi internistami a externistami - teda medzi kariérnymi a nekariérnymi diplomatmi. Za internistu som pokladala toho zamestnanca MZVaEZ SR. ktorý sa k najvyššej diplomatickej hodnosti - veľvyslanca dopracoval postupnou profesionálnou kariérou v diplomatických službách. Za externistu som považovala toho zamestnanca MZVaEZ SR, ktorý na pozíciu veľvyslanca prišiel z iného, teda externého prostredia. Výskum pritom pozostával z analýzy 60 životopisov aktuálne pôsobiacich slovenských veľvyslancov, čo predstavovalo 89,5%-nú vzorku celkového počtu k 1. aprílu 2014 pôsobiacich veľvyslancov SR.
Koho vybral minister na veľvyslancov?
Aby sme sa vrátili k pôvodnej otázke a zároveň aj pointe tohto blogu, ponúkam pár zistení z môjho výskumu:
na postoch súčasných slovenských veľvyslancov pôsobia kariérni aj nekariérni diplomati .
zistila som prevahu kariérnych diplomatov, teda internistov, ktorí predstavujú 75% výskumnej vzorky.
ďalej som identifikovala 25% nekariérnych diplomatov na postoch veľvyslancov. Teda každý štvrtý veľvyslanec je priamym nominantom ministra bez predchádzajúcej skúsenosti v zahraničnej službe.
62% pôsobiacich veľvyslancov uvádza, že popri ostatných cudzích jazykoch ovláda aj jazyk krajiny svojho aktuálneho pôsobenia.
z hľadiska pomeru rodového zastúpenia som zistila vysokú prevahu mužov s najvyššou diplomatickou hodnosťou. Zo 100%-nej vzorky totiž vyplynul výrazný nepomer v zastúpení veľvyslancov, konkrétne 63 mužov a 4 ženy.
čo sa týka veku veľvyslancov, ich priemerný vek je 52,3 rokov, pričom menovaní do svojich súčasných pozícií boli vo veku od 40 do 62 rokov veku.
Z hľadiska spôsobu ich prijímania na dané posty som zistila nasledovné:
hierarchický spôsob postupu (75% vzorky)
Veľvyslanci pôsobiaci na svojich pozíciách v období realizovania výskumu pred udelením najvyššej diplomatickej hodnosti pôsobili v rámci MZVaEZ SR na nižších pozíciách z hľadiska hierarchie. Pre túto kategóriu je typický postup smerom nahor (↑) od pozície atašé, cez tretieho až po prvého tajomníka, prípadne radcu, vyslanca. Teda bol tu zjavný hierarchický postup od najnižších až po najvyššie diplomatické hodnosti. Zároveň súčasní veľvyslanci dlhoročne pôsobili na rôznych pozíciách v rámci MZVaEZ SR, napr. ako referenti, poradcovia a postupovali až k pozícii riaditeľa odboru, či vedúceho oddelenia v rámci ministerstva, alebo veľvyslanectva.
pozičný spôsob postupu (25% vzorky)
Pre pozičný spôsob je typický vstup na najvyššie pozície z externého prostredia. V kategórii s pozičným spôsobom postupu sú zaradení: napr. bývalý riaditeľ think-tanku, bývalý generálny riaditeľ vydavateľstva, bývalí štátni tajomníci viacerých ministerstiev SR, zakladateľ politickej strany, bývalý podpredseda politickej strany, bývalý poradca vtedajšieho podpredsedu vlády. Nie pri všetkých týchto menovaniach je jasné, aká odborná kvalifikácia bola určujúca pre ich zaradenie do kategórie veľvyslanca.
Autorka Bc. Zuzana Chmúrna je študentkou druhého ročníka magisterského stupňa programu Verejná politika a ekonómia na Univerzite Komenského v Bratislave.
Práca bola vedená pod odborným dohľadom školiteľky doc. Emílie Sičákovej-Beblavej.