Medzinárodné inštitúcie, ako je OSN a Transparency International, neustále upozorňujú na negatívne dopady korupcie pre firmy či bžčných občanov. Podľa správy Meranie účinnosti Národnej protikorupčnej linky[1] sú občania kľúčovými hráčmi v boji proti tomuto fenoménu a hrajú hlavnú rolu pri prevencii a odhaľovaní korupcie. Protikorupčné linky určené na oznamovanie podozrení z korupčného správania sa podľa Komisie pre verejné služby (PSC)[2] javia ako úspešná metóda detekcie v oblasti boja proti korupcii a sú dokonca označované za kľúč k úspechu protikorupčnej iniciatívy.
Toto tvrdenie ilustruje napríklad situácia v Indii. Indovia si často sťažujú na to, že sú nútení platiť úplatky pri vykonávaní akejkoľvek transakcie, vrátane vydávania sobášnych listov, vodičských preukazov dokonca i úmrtných listov. Protikorupčná linka zriadená (9.1.2014) v Indickom hlavnom meste (Dillí) prekonala očakávania, keď počas svojich prvých siedmych hodín prevádzky zaznamenala 3904 volaní. Cieľom linky je hlavne skoncovať s rastúcou korupciou medzi úradníkmi. Podobne ako v Indii cieľom Národnej protikorupčnej linky v Južnej Afrike (Johannesburg), zriadenej v roku 2004 je odstrániť korupciu medzi úradníkmi. Juhoafrická vláda zaznamenala od vzniku linky 330 miliónov podnetov korupčného správania. Za rovnaké obdobie sa 17 110 prípadov údajnej korupcie prešetrilo a celkom 2 638 úradníkov bolo uznaných vinným z konaní týkajúcich sa korupcie. Protikorupčná linka v Číne je medzi občanmi taktiež veľmi populárna, v prvom týždni svojho fungovania v roku 2009 prijala viac ako 11.000 hovorov informujúcich o údajnej korupcii medzi vládnymi úradníkmi. Štatistiky ukazujú že 80 percent všetkých prípadov vyšetrovaných prokuratúrou v Číne bolo získaných na základe tipov z práve z protikorupčnej linky.Iná situácia ako v popísaných prípadoch je v susednej Českej republike. Napríklad na Ministerstve financií ČR zaznamenali spolu iba 8 volaní, z ktorých ani jeden z ohlásených podnetov nebol postúpený orgánom činným v trestnom konaní. Na Ministerstve životného prostredia za celú dobu fungovania protikorupčnej linky (vznik od roku 2003) prijali iba 75 podnetov, no ani v tomto prípade ani jeden z nich nebol postúpený polícií. Podobne je na tom aj protikorupčná linka na Ministerstve práce a sociálnych vecí. Od roku 2008 zaznamenali iba 2 podnety, pričom jeden z nich bol postúpený polícií.
Sloboda prejavu je jedným z kľúčových úspechov demokracie, sloboda nesúhlasiť a mať možnosť vyjadriť nesúhlas!
Stalo sa Vám niekedy, že Vám úradník nepriamo naznačil, že by si zaslúžil odmenu za poskytnutú službu? Poskytli ste niekedy „vynútené sponzorské“ lekárovi za účelom zisku lepšej zdravotnej starostlivosti? Áno?! A povedali ste o tom niekomu? Nahlásili ste to príslušným orgánom?
Vláda Slovenskej republiky a vybrané verejné inštitúcie ponúkajú ako jednu z možností občanom taktiež využitie protikorupčných liniek zriadených na dostupnejšie a na jednoduchšie podávanie podnetov ohľadom korupcie. Tým z nich, ktorým sme venovali primárne pozornosť, fungujú už dlhšiu dobu, napríklad na Úrade vlády, niektoré vznikli za súčasnej vlády Róberta Fica – na Generálnej prokuratúre, ďalej na Ministerstve spravodlivosti SR či Ministerstve obrany SR. Existujú aj na iných ministerstvách a inštitúciách (fungujú na Ministerstve životného prostredia, zdravotníctva, vnútra a školstva, či na Úrade verejného zdravotníctva SR) avšak my sme pre Vás porovnávali práve spomínané tri.
Ako často „žalujeme“ ?
| Generálna prokuratúra | Ministerstvo obrany | Úrad vlády |
Priemerný počet nahlásenia korupčného správania týždenne | V priemere evidujú 5 – 6 telefonátov na protikorupčnej linke | V priemere je 1 – 2 zaznamenané podnety | V priemere evidujú 2 podnety |
Počet nahlásení korupčného správania za minulý rok | Minulý rok prijali 236 telefonátov na protikorupčnej linke | Minulý rok prijali iba 18 podnetov z korupčného správania | Minulý rok prijali 25 podnetov o korupčnom správaní |
Počet opodstatnených ohlásení korupčného správania za minulý rok | Nedisponuje týmto údajom resp. Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR nedisponuje s týmto údajom | V roku 2013 nepostúpilo ministerstvo žiadne nahlásenie orgánom činných v trestnom konaní | 10 žiadostí boli postúpených orgánom činných v trestnom konaní |
Uvedené dáta poukazujú na výsledky, ktoré prinieslo zavedenie protikorupčnej linky, a nie sú konečným výsledkom boja proti korupcii. Nie sú totiž už vedené a sprístupnené štatistiky orgánmi činnými v trestom konaní, vyhodnocujúcimi počet postúpených ohlásení, za ktoré boli páchatelia aj právoplatne odsúdení.
V porovnaní zo spomínanými krajinami (India, Južná Afrika, Čína), kde sú protikorupčné linky využívané a napĺňajú svoj význam v ohlasovaní korupcie, je výsledkom nášho prieskumu skutočnosť, že využitie protikorupčných liniek na Slovensku je minimálne. To môže svedčiť o nedostatočnej informovanosti o možnosti využitiť dané protikorupčné nástroje alebo o nedôvere v tento nástroj. Minimálne využívanie protikorupčných telefónnych liniek na Slovensku spolu s nízkym množstvom postúpených oznámení orgánom činným v trestnom konaní nenaplnilo pôvodné očakávania ich zriaďovateľov, no na našu otázku či plánujú s ich prevádzkou pokračovať sme dostali rovnaké odpovede – a to že všetci opýtaní zriaďovatelia súhlasia s ich udržaním v aktívnej prevádzke.
Autori: Bc. Tatiana Cigániková, Bc. Lenka Orlovská
Študentky druhého ročníka magisterského stupňa programu Verejná politika na Ústave verejnej politiky FSEV UK.
Blog je napísaný na základe výsledkov seminárnej práce na kurzeEtické otázky, korupcia a transparentosť vo verejnej politike (doc. Emília Sičáková-Beblavá)
[1] Measuring Of The Effectivness Of The National Anti-corruption Hotline: Third Biennial Report
[2] Public Service Commission
