Gastrolístky: zlatá baňa vyhradená len pre vyvolených

Autor: Ústav verejnej politiky FSEV UK | 19.1.2016 o 18:53 | Karma článku: 11.26 | Prečítané  16183-krát

Kto by ich nepoznal? Papierik, na ktorom je napísaný rok, do ktorého ho treba minúť, a suma, za ktorú si môže kúpiť stravu alebo potraviny v supermarkete.

Asi každý z nás s nimi už raz platil v reštaurácii, v bistre, v bufete či v potravinách. Je to ľahké, rýchle a pohodlné. Ale už málo kto vie, akým procesom taký gastrolístok musí prejsť a čo to celé „stojí“. 

Stravovať sa musí

Na začiatku tohoto reťazca stojí zákon (§ 152 o stravovaní zamestnancov), ktorý stanovuje povinnosť zamestnávateľom zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Či už zriadením vlastnej jedálne alebo zabezpečením stravovania v inej dostupnej jedálni. Keďže nie každý zamestnávateľ má spomínané možnosti, štát umožňuje poskytovať zamestnancom gastrolístky. Aké jednoduché. Vytlačia sa papieriky s rokom a sumou a je po probléme, všetci budú najedení a spokojní, podporia sa podnikatelia, v oblasti gastronómie a ľudia si budú môcť sami vybrať kam sa pôjdu najesť.

Emitenti slovenského stravovania

Problémom je že, gastráče si firma nemôže sama len tak vytlačiť a rozdistribuovať, ale potrebuje na to sprostredkovateľa - emitenta. Na Slovensku fungujú štyri firmy emitujúce stravné poukážky. Predpokladá sa, že pomocou tohoto systému sa stravuje približne 750-tisíc zamestnancov a niekoľko tisíc živnostníkov. Pri takomto množstve potenciálnych záujemcov o gastráče sa natíska otázka, ako je možné, že tak jednoduchý systém „podnikania“ nerobí vyšší počet firiem?

Odpoveď je jednoduchá a iba na štyri písmena – AESP. Pod skratkou sa skrýva Asociácia emitentov stravných poukážok. Vstup nového subjektu do tohto exkluzívneho klubu je takmer nemožný, keďže vstup potencionálneho člena je podmienený náročnými podmienkami a jednohlasným hlasovaním členov asociácie. A tak sa podnikanie s gastráčmi delí medzi štyri spoločnosti, ktorým danú exkluzivitu de facto garantuje štát...

Verejný sektor kupuje gastráče drahšie ako súkromný

Vďaka verejne prístupným zmluvám verejného sektora bolo možné porovnať verejných a súkromných obstarávateľov stravných poukážok. Dáta naznačujú, že verejný sektor obstaráva za rôzne ceny (pozrite prvý graf - výšku provízie) a často za vyššie „ceny“ ako súkromné firmy (druhý graf). Pravdepodobne tak „prerába“ tisícky eur.

Snahy o zrušenie

Ako takýto systém zmeniť? Jednou z možností je naučiť sa robiť lepšie verejné obstarávanie a druhou možnosťou je úplné zrušenie gastrolístkov. To by znamenalo rechod na priame vyplácanie príspevkov na obed v podobe zvýšenej mzdy alebo otvorenejšieho trhu emitentov stravných poukážok a odstránením možného kartelu v spomínanej Asociácií emitentov stravných poukážok. Snahy o zrušenie gastrolístkov sa v parlamente objavili už niekoľkokrát, zatiaľ však bez úspešného konca.

 

Peter Ferko, autor je študentom ÚVP

Blog vznikol na základe seminárnej práce na predemete Etické otazky, transparentnosť, korupcia vo verejnej politike vedený doc. Emíliou Sičákovou-Beblavou

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Za rok kvótneho sporu Česko doslova zdiabolizovalo nemeckú kancelárku

Merkelová si užila českú kultúru vítania.

TECH

Objavili škodlivý kód, ktorý päť rokov tajne špehoval

Hackeri môžu ujsť pozornosti bezpečnostných firiem.


Už ste čítali?