Podávať pripomienky k návrhom VZN sa oplatí

Autor: Ústav verejnej politiky FSEV UK | 12.8.2015 o 8:00 | Karma článku: 1,42 | Prečítané:  391x

Participácia si vždy vyžaduje snahu zo strany občana, minimálne v podobe investovaného času. Má alebo nemá takáto snaha zmysel? Výskum ukazuje, že zmysel môže mať. A nie zanedbateľný. 

Občan vs. verejný predstaviteľ

Slovensko sa už od svojho vzniku potýkalo s problémami v oblasti participácie občanov. Tie súvisia s neochotou občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a zároveň s nevoľou volených a nevolených verejných predstaviteľov reflektovať na participačné snahy zo strany občanov.

Pozreli sme sa na jeden z nástrojov občianskej participácie – pripomienkovanie návrhov VZN zo strany občanov. Konkrétne sme sa venovali účinnosti tohto nástroja, najprv z pohľadu participácie občanov a následne aj z pohľadu kompetentných verejných predstaviteľov (navrhovateľa VZN alebo príslušnej komisie), ktorí podané pripomienky vyhodnocujú.

Problém je v občanoch

Hneď na začiatku môžeme skonštatovať, že pripomienkovanie návrhov VZN zo strany občanov sa ukázalo ako neúčinné. V čom je teda problém?

Aby mohol akýkoľvek participačný nástroj skutočne fungovať, musí byť v prvom rade využívaný občanmi obce. Účinnosť tohto nástroja však zlyháva už v tomto bode, nakoľko náš výskum ukázal, že len k 6 percent všetkých podaných návrhov VZN vo vybraných 100 obciach a mestách bola počas obdobia rokov 2004 až 2014 podaná aspoň jedna pripomienka.

Ak sme brali do úvahy len počet skutočne pripomienkovaných VZN, na jedno VZN pripadlo v rokoch 2004 až 2014 približne 2,27 pripomienok. Ak sme však brali do úvahy celkový počet podaných návrhov VZN (teda aj tých bez jedinej pripomienky), pripadlo počas týchto desiatich rokov na jedno VZN približne 0,13 pripomienky. Ak teda občania podávajú pripomienky v takej malej miere, môže sa zdať, že z pohľadu participácie občanov je tento nástroj takmer zbytočný.

Pripomienkovať sa oplatí!

Dôvodov pre nízky záujem občanov podávať pripomienky k návrhom VZN existuje viacero. Jedným z nich môže byť aj všeobecný názor, že pripomienkovať, rovnako ako aj participovať na správe vecí verejných, sa vo všeobecnosti neoplatí. Príčinou existencie takéhoto názoru je okrem iného aj presvedčenie o neochote verejných predstaviteľov pripomienky akceptovať či dokonca sa s nimi vôbec zaoberať.

Skutočnosť je však trochu iná. Primárne sme sa pri otázke vyhodnocovania podaných pripomienok venovali tomu, či sú pripomienky „dostatočne“ vyhodnocované – teda, či im navrhovateľov VZN alebo príslušná komisia venovala potrebný čas.

Výsledok je teda taký, že niečo vyše 11 percent podaných pripomienok bolo vyhodnotených nedostatočne. Zvyšok, teda deväť z desiatich pripomienok , bolo vyhodnotených dostatočne. Okrem toho z celkového počtu podaných pripomienok bolo približne 60 percent vyhodnotených kladne, čo znamená, že boli zapracované do konečného znenia VZN.

Za dostatočne vyhodnotené pripomienky považujeme všetky kladne vyhodnotené pripomienky a pripomienky, ktoré boli vyhodnotené záporne, avšak s uvedeným relevantným dôvodom na takéto vyhodnotenie. Za nedostatočne vyhodnotené pripomienky sme považovali tie, ktoré boli vyhodnotené záporne, ale bez udania relevantného dôvodu na takéto vyhodnotenie.

Keď nie je čo vyhodnocovať

V praxi to teda vyzerá tak, že väčšina podaných pripomienok býva vyhodnotených kladne a v prípade, že sú aj vyhodnotené záporne, existuje k tomu relevantný dôvod. Občania by sa teda nemali báť toho, že ich pripomienky budú odignorované či nesprávne vyhodnotené, a teda že ich snaha a obetovaný čas bude zbytočný.

Na prvý pohľad sa síce zdá, že výsledky pôsobia relatívne pozitívne, avšak v konečnou dôsledku a z celkového pohľadu hodnotíme nástroj pripomienkovania VZN za neúčinný, a to aj napriek tomu, že ochota zaoberať sa a prijímať podané pripomienky je relatívne uspokojivá.

Aby však nástroj mohol fungovať účinne, je potrebné aby bol skutočne využívaný. Tomu by mohlo napomôcť napríklad aj zverejňovanie návrhov VZN skôr ako 15 dní pred zasadnutím zastupiteľstva. Znamenalo by to, že by občania v praxi mali viac času na vypracovanie a podanie pripomienok. Okrem toho by občania pravdepodobne mali väčšiu motiváciu podávať pripomienky aj vtedy, ak by na ne priamo dostávali spätnú väzbu.

 

Silvia Schmidtová

Blog je napísaný na základe výsledkov diplomovej pod vedením doc. Emílie Sičákovej-Beblavej.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?