Súťažia víťazi verejného obstarávania sami so sebou?

Autor: Ústav verejnej politiky FSEV UK | 20.6.2015 o 9:00 | Karma článku: 8,90 | Prečítané:  3272x

Hoci je empiricky overené, že viac uchádzačov vo verejnom obstarávaní znamená väčšiu úsporu, stále platí, že vo viac ako jednej tretine prípadov "súťaží" len jeden uchádzač.

Problematika verejného obstarávania je v súčasnosti jednou z hlavných tém politického diskurzu. Spôsobila to vlna verejného tlaku intenzifikovaná záujmom médií, ktorá vyústila k ďalším zmenám v zákone o verejnom obstarávaní.

Ako ústredný sa aktuálne javí problém absentujúcej transparentnosti vlastníckych štruktúr uchádzačov v systéme verejného obstarávania či neuspokojovanie záväzkov voči subdodávateľom participujúcich v obstarávacom reťazci.

Obstarávanie s prostriedkami EÚ

Ak však odhliadneme od aktuálnej agendy, na samotný inštitút verejného obstarávania je prioritne nazerané cez hospodárnosť, ktorá predstavuje ústredný prvok celého procesu. Hospodárnosť pritom priamo súvisí s konečnou vysúťaženou cenou (a z toho vyplývajúcou úsporou verejných zdrojov).

Na napĺňanie princípu hospodárnosti pritom v preukázateľnej miere vplýva najmä sila konkurenčného prostredia, teda počet uchádzačov o verejnú zákazku. Dôležité sú aj dodatočné kritériá a špecifickosť procesu pri kategórií obstarávaní, ktoré sú spolufinancované z fondov EÚ. Výskumnú vzorku tvorí 20 najväčších verejných obstarávateľov, resp. obstarávateľov čerpajúcich prostriedky v roku 2014 a prvom štvrťroku 2015 zo štrukturálnych fondov EÚ.

Najčastejšie súťažia uchádzači sami so sebou

Ako kľúčový problém verejného obstarávania na Slovensku sa javí nízky počet uchádzačov o verejnú zákazku (Európska komisia, 2008). V nami zostavenej výskumnej vzorke sme sa dopracovali k obdobným záverom.

Priemerný počet uchádzačov na jedno verejné obstarávanie bol 2,39. Aj keď sa tento údaj sám o sebe nejaví ako úplne tragický (hoci ním v skutočnosti pri porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ skutočne je), oveľa zarážajúcejším faktom je, že podiel ukončených verejných obstarávaní s jedným uchádzačom predstavuje viac ako tretinu, presnejšie 35 percent.

Dopracovali sme sa teda k situácii, že najväčšiu skupinu obstarávaní vzhľadom na absolútny počet uchádzačov tvorí skupina, v ktorej je efekt konkurenčného prostredia nulový.

Uvedený predpoklad sa navyše potvrdil aj v dosiahnutých predraženiach, ktoré dosahujú práve pri tejto kategórií obstarávaní najnižšie hodnoty na úrovni -5,12 percent. Inými slovami, tieto verejné obstarávania neskončili úsporou verejných zdrojov, čo je jeden z cieľov obstarávania, ale naopak ich nehospodárnym vynakladaním.

Viac uchádzačov, väčšia úspora

Analýza potvrdzuje závislosť výslednej vysúťaženej ceny od počtu uchádzačov o verejnú zákazku. Konkurencia teda má efekt šetrenia. Jednoducho povedané, vyšší počet uchádzačov, väčšie dosiahnuté úspory. Priemerné dodatočné úspory z jedného uchádzača pritom v rozmedzí 1 až 5 uchádzačov o verejnú zákazku predstavujú 5,5 percent. 

Uvedená tabuľka dobre ilustruje aj silne klesajúci trend počtu uchádzačov o verejnú zákazku a zároveň veľmi nízku početnosť verejných obstarávaní s vyšším počtom uchádzačov (6 a viac). Dosiahnuté úspory v týchto skupinách obstarávaní však silne naznačujú, že by úspora mohla byť aj výrazne vyššia.

Dodávame, že v súťaživosti neboli odhalené výrazné rozdiely medzi spolufinancovanými a nespolufinancovanými zákazkami.

Kartelové dohody – štandard verejného obstarávania na Slovensku?

Zaoberali sme sa aj skúmaním podozrivých znakov uplatňovania kartelových dohôd. Ako určujúcu sme pritom brali zhodu výslednej vysúťaženej ceny v porovnaní s predpokladanou hodnotou zákazky. Pre presnosť len dopĺňame, že za zhodu bola považovaná aj 3 percentná relatívna cenová diferencia.

Hoci podozrivé verejné obstarávania nemôžeme automaticky označiť za tie, v ktorých sa protisúťažné praktiky skutočne uplatnili, no môže ísť o jeden z podstatných znakov kolúzneho kartelu, ako o ňom pojednáva aj Šípoš (2012) či OECD (2009). 

Vo výsledku až 53 percent zo všetkých verejných obstarávaní, ktoré sme skúmali, môžeme označiť za podozrivé. Situácia pri spolufinancovaných obstarávaniach je ešte kritickejšia – dopracovali sme sa až k 70 percentám. Uvedené údaje zároveň vypovedajú už o spomínanom nedostatočnom napĺňaní princípu hospodárnosti vo verejnom obstarávaní.

Premárnené príležitosti

Ak budú najväčšiu skupinu verejných obstarávaní tvoriť tie z nich, ktorých sa zúčastnil iba jediný uchádzač, nemožno sa diviť, že k skutočnej úspore obmedzených verejných zdrojov nedochádza. Pritom všetkom si je potrebné uvedomiť, že neprimerané zisky aktérov zapojených do verejných súťaží predstavujú nemalé finančné čiastky. Problematické sú nielen nevhodne nastavené súťažné podmienky, ale aj nečinnosť alebo nefunkčnosť kontrolných inštitúcií.

Vychádzame pritom predovšetkým z premisy, že každý cent premárnený nehospodárnym nákupom je centom, ktorý by mohol byť pre potreby spoločnosti využitý aj zmysluplnejšie.

 

Boris Valach

Blog je napísaný na základe výsledkov diplomovej práce "Hospodárnosť verejného obstarávania na Slovensku: Hodnotenie hospodárnosti verejného obstarávania v kontexte konkurencie a použitia štrukturálnych fondov EÚ" pod vedením doc. Emílie Sičákovej-Beblavej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?