Lietanie štátnych úradníkov vs transparentnosť

Autor: Ústav verejnej politiky FSEV UK | 24.1.2015 o 9:00 | Karma článku: 5,56 | Prečítané:  809x

Študent Ústavu verejnej politiky, ktorý počas svojho štúdia nepoužil infozákon, snáď ani študentom nemôže byť. My sme už to šťastie mali a v rámci predmetu Etické otázky, transparentnosť a korupcia sme si mimovládkami, či študentmi milovaný a úradníkmi nenávidený infozákon vyskúšali na vlastnej koži. V nasledujúcom texte by sme sa chceli podeliť o naše skúsenosti, a to nielen s infozákonom. V prvom rade chceme vyvrátiť tvrdenia ZMOS-u o lenivých študentoch a zneužívaní infozákona a napokon, na základe svojich postrehov by sme radi poskytli niekoľko odporúčaní.

Zisťovali sme, či zrealizovaním verejného obstarávania skutočne došlo k výberu takého tovaru, ktorý spĺňa potreby verejných inštitúcií, t.j. či daná cena, ale i kvalita tovaru je adekvátna. Konkrétne sme sa zaoberali zabezpečovaním leteckej prepravy zamestnancov verejných inštitúcií na trase Viedeň - Brusel a späť. Našim cieľom teda bolo na základe povinného zverejňovania zmlúv a faktúr zhodnotiť spomínanú adekvátnosť ceny týchto leteniek. Za adekvátnu sme považovali takú cenu, ktorá odrážala minimálne cenu na trhu leteniek, nakoľko zmyslom verejného obstarávania je čo najefektívnejšie vynaloženie verejných prostriedkov na nákup tovarov a služieb. Okrem toho sme sa pokúsili poukázať aj na mieru transparentnosti povinne zverejňovaných faktúr.

Plnia si verejné inštitúcie svoje povinnosti?

V dnešnej dobe plnej moderných technológií prinášajúcich tok ba až záplavu informácií, by si človek povedal, že nie je problém získať dáta s výpovednou hodnotou. Zdanie však môže klamať.

Samozrejme, nezapreli sme v sebe pravých študentov 21. storočia a naše prvé kroky smerovali ku Google. Hľadali sme ministerstvá, univerzity, úrady, samosprávne kraje atď. To šlo ľahko. Na jednotlivých stránkach nám vyhľadávanie názvov ako „objednávky a faktúry“ alebo hľadanie sekcie s povinne zverejňovanými dokumentmi vyčarilo úsmev na tvári, keďže sme pomerne rýchlo a ľahko našli to, čo sme hľadali (aspoň sme si mysleli) – výpovedné dáta. Postupným preklikávaním sa výsledkami vyhľadávania nás však úsmev čoraz viac opúšťal.

Hneď s prvou chybičkou krásy sme sa stretli už v úvode pri samotnom nastavení filtrovania na stránkach verejných inštitúcií. Nie všetky inštitúcie totiž ponúkali možnosť vyhľadávania predmetu tovaru resp. služby, v našom prípade leteniek, podľa napr. kľúčového slova. Často krát sme sa stretli aj s nejednotnými názvami služieb v rámci jednej inštitúcie. Raz bola faktúra pomenovaná „Letenka VIE-BRU-VIE“, inokedy iba „Letenka“, ďalší krát „Letenka Viedeň – Brusel a spať“... Ďalším kameňom úrazu bolo označenie faktúr prostredníctvom nič nehovoriacej kombinácie čísel, čo pre nás znamenalo niekoľkohodinovú prácu navyše, ktorej gro bolo monotónne preklikávanie každej jednej nájdenej faktúry.

Faktúra – formalita či niečo viac?

Samotný obsah zverejňovaných faktúr vo viacerých prípadoch nebol o nič viac potešujúci. Pre potreby nášho výskumu sme sa zamerali na štyri údaje vo zverejnených faktúrach, pri ktorých každý spotrebiteľ očakáva, že sa na danej faktúre objavia. Zaujímal nás teda údaj o destinácií letu, jeho cena, dátum realizácie a taktiež identifikácia cestovnej agentúry, ktorá zabezpečila tento let verejnej inštitúcií. Ako sme už naznačili, aj tu nás v mnohých prípadoch čakalo sklamanie a zverejnené faktúry boli v mnohých prípadoch o tieto údaje ochudobnené. Neostávalo nám nič iné ako osloviť tieto verejné inštitúcie prostredníctvom slávneho infozákona. V tomto momente by sme radi podotkli, že infozákon sme použili až po vyčerpaní dostupných možností zistenia týchto údajov, ktoré majú povinnosť zverejniť verejné inštitúcie na svojich weboch. Transparentnosť týchto údajov vo zverejnených faktúrach ilustruje nasledujúca tabuľka.

Z pohľadu transparentnosti údajov vidíme, že najlepšie na tom boli Ministerstvo spravodlivosti SR spoločne s Bratislavským samosprávnym krajom, STU v Bratislave a Žilinskou univerzitou v Žiline. Všetky tieto inštitúcie mali zverejnené všetky pre nás podstatné údaje už priamo na svojich stránkach, bez toho aby sme ich museli o ne žiadať prostredníctvom infožiadosti. Na druhej strane až 14 z 24 inštitúcií malo na faktúrach uverejnené iba cenu letenky a cestovnú spoločnosť bez zverejnenej trasy. Trnavskú univerzitu sme medzi vyhovujúce inštitúcie nezaradili z dôvodu nedostatočného počtu letov, ktorý sme si vopred stanovili, hoci mali uverejnené potrebné údaje.

Ako možno vidieť v tabuľke, viac ako polovicu verejných inštitúcii sme tak museli osloviť prostredníctvom infozákona. Najviac chýbajúci údaj vo zverejnených faktúrach bol práve údaj o destinácii, ktorý bol nevyhnutný pre potreby celého výskumu, a teda aj konečného porovnávania cien letov. Naše ďalšie sklamanie ilustruje skutočnosť, že  iba 4 z 15 odpovedí na infožiadosť boli použiteľné. Na jednej strane boli  také odpovede, ktoré neboli z hľadiska našich potrieb postačujúce. Obzvlášť zarážajúce bolo obdržanie odpovede so všetkými údajmi okrem ceny. Stretli sme sa i s neochotou poskytnúť nám požadované údaje pod zásterkou ich údajného skoršieho zverejnenia.

Tu by sme sa na malú chvíľu pozastavili a zamysleli. Áno, môžeme potvrdiť, že všetky oslovené verejné inštitúcie mali zverejnené svoje faktúry na internete. Otázkou je však v akej kvalite?  Na túto otázku si môžeme odpovedať aj my sami, z pohľadu občanov.

Ak my ako občania platíme dane, ktoré financujú činnosť verejných inštitúcií, mali by sme mať nárok aj na ich reálnu kontrolu, mať možnosť vedieť za akým účelom a ako efektívne boli použité. Na to by mal práve slúžiť inštitút zverejňovania faktúr, napríklad prostredníctvom internetového portálu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorého účelom bolo eliminovať korupčné správanie. Ako však vidíme, v našom prípade sa tento inštitút minul svojmu účelu, nakoľko z nie všetkých zverejnených faktúr za letecké služby sme dokázali ohodnotiť napr. adekvátnosť ceny, keďže sme vlastne nevedeli za čo presne táto inštitúcia platila. V niektorých prípadoch, kde chýbajú údaje sa môžeme len domnievať, kam minister letel za 900 eur na tri dni alebo naopak, za akú cenu letel do Bruselu a spať. Alebo, druhá možnosť, môžeme použiť infozákon. V mnohých prípadoch však ani ten nedokáže zázraky a môže sa ľahko stať, že ste jeho použitím obvinený z jeho zneužívania..

Kde vidíme problém?

Na základe našich uvedených skúseností máme pocit, že pre verejné inštitúcie je povinné zverejňovanie objednávok a faktúr viac-menej len akousi záťažou, prácou navyše, povinnosťou vyplývajúcou zo zákona. Dokonca, v extrémnom prípade je možné sa domnievať nepochopenia významu inštitútu slobodného prístupu k informáciám zo strany niektorých úradíkov. Údaje síce zverejňujú, ale ako je vidno, v mnohých prípadoch bez podstatných informácií, ktoré inak tomu celému dávajú výpovednú hodnotu. Niet potom divu, že úradníkom v takom prípade dennodenne pribúdajú nové infožiadosti od právoplatne „zvedavých“ občanov.

 

Daniel Bruch a Nikola Gurgoľová, študenti magisterského stupňa verejnej politiky na Univerzite Komenského.

Blog je napísaný na základe výsledkov seminárnej práce na kurze Etické otázky, korupcia a transparentnosť vo verejnej politike (doc. Emília Sičáková-Beblavá)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?