Sledované mestá ešte v transparentnosti verejného obstarávania nie sú stopercentné

Autor: Ústav verejnej politiky FSEV UK | 22.1.2015 o 15:00 | Karma článku: 1,02 | Prečítané:  345x

Obce sú prvým kontaktom občana s verejným sektorom, pričom kompetencie obcí (medzi nimi aj možnosť rozhodovania a spravovania) sa rozšírili v priebehu decentralizácie štátnej moci v rokoch 2002 až 2004. Podľa INESS (Cena štátu) v roku 2014 dávali obce najviac výdavkov, až vo výške 1,3 miliardy eur na mzdy, odmeny a poistné. Na druhom mieste sa nachádza položka nákup tovarov a služieb, ktoré predstavovali sumu 874,2 miliónov eur z celkových výdavkov obcí na úrovni 3564,0 miliónov eur.

Mestá nezverejňujú kompletné informácie

Verejné obstarávanie na všetkých úrovniach verejnej správy sa riadi zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý hovorí, že všetci obstarávatelia majú pri realizovaní verejného obstarávania povinnosť rešpektovať základné princípy verejného obstarávania. Ide o princípy rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov a hlavne princíp transparentnosti.

Transparentnosť možno chápať ako nástroj, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje ekonomický prospech spoločnosti z vynaložených verejných prostriedkov a na vyjadrenie spokojnosti a dôvery občanov v tých, ktorí riadia spoločnosť.

Pozreli sme sa tak, do akej miery je verejné obstarávanie transparentné vo vybraných desiatich mestách na Slovensku, a to konkrétne pri realizácii verejného obstarávania elektronizácie služieb. Zámerom pri výbere skúmaných miest bolo vybrať mestá s rôznych častí Slovenska a taktiež sme sa snažili vybrať mestá s rozdielnym počtom obyvateľov z dôvodu rôznorodosti získaných údajov.

Projekt elektronizácie služieb vo vybraných desiatich mestách sme si zvolili na základe objemu dostupných informácií v obchodnom vestníku Slovenskej republiky. V prípade chýbajúcich informácii sme následne mestá kontaktovali a odvolaním sa na zákon o slobodnom prístupe k informáciám sme žiadali doplniť informácie, ktoré neboli zverejnené online.

Na vzorke vybraných miest sme zisťovali mieru zverejňovania informácií o verejnom obstarávaní, ktoré požaduje zákon o verejnom obstarávaní. Ide o nasledovné typy informácií:  

  • povinnosť verejného obstarávateľa zverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania
  • uvedenie presného opisu predmetu zákazky
  • lehoty pre oznámenie o výsledku verejného obstarávania
  • informácie o revíziách (overovaniach) pri verejnom obstarávaní

Na základe údajov, ktoré sme získali, sme vyjadrili mieru zverejňovania informácií. Táto miera nám umožňuje vyhodnotiť transparentnosť miest vo zverejňovaní informácií vo verejnom obstarávaní :

  • najvyššiu transparentnosť zverejňovania informácií o verejnom obstarávaní mali mestá Košice a Žilina, ktoré mali zverejnené všetky nami sledované informácie (17 zodpovedaných otázok zo  17).
  • menej transparentnými boli mestá Trenčín a Dunajská Streda, ktoré zhodne nezverejnili jednu zo 17 sledovaných informácii. Dosiahli tak mieru transparentnosti na úrovni 94 % (16 zodpovedaných otázok zo 17*).
  • nasledovali mestá Banská Bystrica a Nitra, ktoré dosiahli 88 %.
  • najmenej transparentnými boli mestá Bardejov Michalovce, Prešov a Ružomberok s 82 % (14 zodpovedaných otázok zo 17).

Okrem Banskej Bystrice, kde sa uskutočnil výber súťažou návrhov, prebehla všade verejná súťaž. V mestách Nitra, Žilina, Trenčín, Prešov a Ružomberok prebehla užšia súťaž. Polovica miest, ktoré sme sledovali, uviedli počet uchádzačov vo výberovom konaní, no iba dvaja obstarávatelia uviedli aj konkrétne mená uchádzačov. Nedostali sme k informácii, či bola dodržaná lehota na predkladanie ponúk. Vo väčšine prípadov sme nezistili či boli dodržané lehoty odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Taktiež sme sa nedostali k informáciám či prebehla revízia (overovanie) pri verejnom obstarávaní.

Pozreli sme sa na hodnotenie TIS ,,otvorená samospráva“, ktorá uvádza meranie transparentnosti verejného obstarávania. Aj napriek tomu, že my sme vyhodnotili mestá Žilina a Košice na 100 % transparentnosť, TIS tieto mestá ohodnotila na 56 % a 60 %. Paradoxne, TIS ohodnotila Michalovce na úrovni 75 % a Ružomberok na 79 %. Prešov sa podľa TIS umiestnilo na 57.mieste s 38 %.

Väčšina sledovaných miest nezverejňuje kompletné informácie. V priemere však mestá zverejňujú aspoň 80 % nami požadovaných informácií v špecificky sledovanom verejnom obstarávaní elektronických služieb, na ktoré sme sa zamerali. Preto zastávame názor, že skúmané mestá zverejňovali informácie o verejnom obstarávaní relatívne transparentne.

 

* V našom výskume sme však nekontrolovali správnosť zverejnených informácií, iba počet, koľko z nami skúmaných informácií bolo zverejnených.

Nikoleta Škopová a Réka Tárnoková, študentky magisterského stupňa verejnej politiky na Univerzite Komenského.

Blog je napísaný na základe výsledkov seminárnej práce na kurze Etické otázky, korupcia a transparentosť vo verejnej politike (doc. Emília Sičáková-Beblavá)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?