Výber úradníkov v slovenských mestách = súťaž krásy?

Autor: Ústav verejnej politiky FSEV UK | 26.5.2014 o 9:42 | Karma článku: 4,92 | Prečítané:  1810x

 

Inšpirovaní projektom Otvorená samospráva od Transparency International Slovensko, ktorý zmapoval do akej miery sto najväčších slovenských miest informuje nielen o svojej personálnej politike, sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na okolnosti súvisiace s prijímacím konaním na pozíciu úradníka v malých miestnych samosprávach. Konkrétnejšie na využitie písomných testov pri výberových konaniach. Lokálne samosprávy sa pri prijímaní uchádzačov riadia predovšetkým Zákonom č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý slovenským mestám stanovuje v §5 podmienky výberového konania, avšak len pre miesto vedúceho zamestnanca. Na miesto vedúceho zamestnanca sa dosadzuje na základe výsledku výberového konania, ktorým sa overujú odborné vedomosti a zručnosti uchádzača súvisiace s budúcim pracovným zameraním. Výberové konanie predpokladá existenciu zásady rovnakého zaobchádzania. Uchádzač spĺňajúci predpoklady je výberovou komisiou pozvaný na výberové konanie, ktoré prebieha písomnou a/alebo ústnou formou. Je ale spomínaná písomná forma výberového konania realitou v malých slovenských mestách alebo sa jej radšej malé mestá vyhýbajú?

Pre náš výskum sme si zvolili náhodnú vzorku desiatich miest vo veľkostnej kategórii od 7 tisíc až 10 tisíc obyvateľov. Samosprávy sme oslovili štruktúrovaným dotazníkom s otázkami a možnosťou výberu odpovede, ktorá najvýstižnejšie charakterizuje situáciu v danom meste. Pre vyššiu návratnosť dotazníkov sme sa odvolali na Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií), ale aj napriek tomu sme sa od štyroch miest odpovede nedočkali.

A mimochodom, prečo by mali mestá preferovať aj písomnú formu výberového konania? Prepožičiame si vyjadrenia Tomáša Lavického (Tvorba a využívanie školských testov, 2009). Ten sa síce venuje školskému testovaniu, avšak vo všeobecnosti by testy mali vykazovať rovnaké charakteristické vlastnosti. Vyberáme z textu Lavického niektoré z výhod testov:

  • testovanie veľkého objemu vedomostí a testovanie viacerých osôb v krátkom čase;  identickosť formulácie otázok aj jednotnosť kritérií hodnotenia; v prípade uzatvorených otázok existuje značná objektívnosť  pri hodnotení a nižšia náchylnosť k chybám vyhodnocovania; jednoduchosť používania a časová nenáročnosť.

Testovanie by sa podľa uvedeného malo vyznačovať rýchlosťou, objektívnosťou a zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorú zároveň vyžaduje aj zákon o VPvoVZ. Do akej miery však mestá využívajú písomnú formu výberového konania?

Jedno mesto našu žiadosť o sprístupnenie informácií vyplnením dotazníka odmietlo, štyri mestá neodpovedali vôbec, takže pracovali sme s informáciami poskytnutými od piatich miest. Odpoveď na otázku, či sú v ich meste používané pri výberových konaniach na voľné pracovné pozície písomné testy, od štyroch miest znela „nepoužívajú sa“. Len jedno z nami skúmaných miest uviedlo, že písomné testy používa aj pri obsadzovaní pozície vedúcich zamestnancov aj pri obsadzovaní pozície referentov. Referenti sú taktiež zamestnancami mestských úradov avšak legislatíva nevymedzuje proces ich prijímania a mestá samotné rozhodujú o využití písomného testu pri ich prijímaní a vôbec o existencii výberového konania aspoň prostredníctvom vstupného pohovoru. Skúsme sa teda zamyslieť. Dosiahne sa vysoká odbornosť personálnych kapacít mestských úradov a dokonalé spravovanie verejných vecí bez výberových konaní alebo len prostredníctvom pohovorov? Z našej malej vzorky vyplýva, že výberové konania pre výkon práce vo verejnom záujme sú z veľkej miery len súťažou krásy. Ostáva už len dúfať, že voľnosť v rozhodovaní pri prijímaní úradníkov, ktorá bola poskytnutá lokálnym samosprávam, nebude mať tendenciu vyberať len to najkrajšie, ale bude mať snahu preferovať aj kvalitu, t. j. výber kvalifikovaných a skúsených odborníkov do miestnych úradov. K tomu by však dopomohlo aj používanie písomných testov.

 

Autori: Jozef Mrázik a Vladislava Pučeková

študenti druhého ročníka magisterského stupňa programu Verejná politika na Ústave verejnej politiky a ekonómie FSEV UK.

Blog je napísaný na základe výsledkov seminárnej práce na kurze Etické otázky, korupcia a transparentosť vo verejnej politike (doc. Emília Sičáková-Beblavá)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?